Skrotenie ikvakoraka

Každý chovateľ papagájov sa snaží svojho operenca naučiť určitým rôznym kúskom a zvykom. To je mnohokrát aj dôvod ich chovu, ako domáci miláčik. Treba si však uvedomiť niekoľko zásadných faktov. Čím viac sa stane ikvakorak závislý na chovateľovi, tým viac času si od neho dožaduje, čo môže byť v dnešnej uponáhľanej dobe problém. Ak sa chovateľ pre nedostatok času prestane venovať vtákovi, môže sa to nepriaznivo odraziť na jeho psychickom a fyzickom zdraví. Často sa v chove stretávame s prípadmi trhania si peria až do holých miest, čo môže byť dôsledok stresu, alebo psychickej choroby vtáka. Chovateľ by si mal preto zvážiť do akej mieri pripustí interakciu medzi človekom a zvieraťom. Je dobré ak sa vtáčik chová v páre, vtedy nehrozí psychické naviazanie zvieraťa na človeka, pretože zviera má druha, ktorý je prirodzeným interakčným činiteľom. Prvé dni sa pohybujeme okolo klietky pomaly, aby sme ich zbytočne neplašili. Dôležité je aby sme im dali čas udomácniť sa. Moji zverenci sa ako tak udomácnili za dva dni. Po týchto dňoch pokoja, vtákov postupne zvykáme na ostatných členov rodiny tak, že deti sa v izbe hrajú, osoby sa pohybujú, môžu sa vtákom prihovárať z primeranej vzdialenosti, ktorú určia sami vtáci, ale klietky a vtákov sa nedotýkajú. Snahou je zvyknúť vtákov na ruch, ktorí spôsobujú členovia rodiny behom dňa v byte.Je dobré naučiť vtákov určitému dennému režimu. Napr. ráno výmena papiera, ako podstielky do klietky, kŕmenie, výmena vody. Pri výmene podstielky sa moje forpusy plašili asi mesiac, ale potom sa to ukľudnilo. Dôležité je aby to bola pravidelná činnosť, ktorú sami vtaci začnú očakávať. Času im treba dopriať toľko, koľko potrebujú. Klietku som však vtákom neotváral tri týždne na výlet po izbe, aby som nemal problém z ich navrátením do klietky. Ak sa vták udomácni, zvykne si na prostredie a na našu osobu, deti v domácnosti, tak že sa v ich prítomnosti neplaší, ale pokojne sedí na bydle, doporučujem na určitý čas počas dňa, napr. na štyri hodiny, klietku otvoriť a nechať vtáky preletieť sa po byte. Aby nepoškodzovali nábytok, nesadali naň, doporučujem použiť vtáčí strom, ktorý v prvých dňoch postavíme čo najbližšie ku klietke, postupom času vzdialenosť medzi klietkou a stromom môžeme zväčšiť. Nie je to nutné, lebo vtáci budú robiť kruhové lety po izbe pričom si sadnú vždy na strom alebo na klietku. Ja nikdy neotváram klietku po zotmení, lebo vtáci sa uložia na strom na noc, na ktorom potom spia do rána. Ikvakoraka nikdy nenaháňame, nechytáme násilím do ruky, lebo stratíme jeho dôveru. Vždy sa im milo prihovárame a voláme ich po mene. Denný režim pozostávajúci z čistenia klietky, pravidelného kŕmenia a preletu je potrebné dodržiavať, pretože vták ma dobrú kondíciu z pohybu, ktorý sme mu povinný umožniť, je zdravý a spokojný a nie je v strese. Papagáje svoju nespokojnosť dajú na vedomie širokému okoliu krikom. Ak má dobré podmienky a je spokojný a príjemne štebotá. Ak vták zvládne 1. fázu prejdeme k 2. fáze krotenia.
V klietke by mali mať vtáci pocit istoty, preto do priestoru klietky zasahujeme čo najmenej. Vtáci ju považujú za svoj domov teritórium a nachádzajú v ňom ochranu a potravu, preto sa po lete po byte vždy do klietky vracajú.
Jednotlivé fázy nácviku by sa nemali preskakovať, dôležitá je postupnosť a pravidelnosť. Každodenná starostlivosť, nácvik v krátkom intervale vám prinesie úspech v podobe odmeny, ktorú vám vráti váš operený miláčik dôverou, prítulnosťou k vám. Tieto fázy platia samozrejme pre vtákov, ktorí nie sú odchovávaní ručne, ale prirodzeným spôsobom pod rodičmi. Vtáci ručne odchovaní majú už návyk na ruku budovanú od mala. Ľudská ruka je nositeľka potravy a bezpečia. Ruka by sa mala preto využívať len na tieto činnosti.
Myslím si že každý vták je individualitou, vyžaduje si iný prístup a potrebuje na zvládnutie jednotlivých krokov aj rôzne dlhý čas. Môj ikvakorak "Pedro" samček tieto fázy zvládol asi za mesiac. Samička "Kika" je v druhej fáze druhého kroku, prichádza za maškrtou. Rešpektuje ma, v mojej blízkosti pokojne sedí aj vonku z klietky, príjme potravu z ruky, niekedy aj príde po ňu prejde pár krokov. Dotykov sa bojí, myslím si že je to tým, že si pamätá naháňačku po klietke, keď som ju kupoval. Samček bol chytený do ruky hneď, ani si to poriadne neuvedomil, ale samička nie, tá sa nedala. Chovateľ použil aj rukavice. Pri kúpe mali šesť mesiacov. Tým nechcem povedať, že chovateľ ktorí mojich zverencov odchoval je zlým chovateľom, naopak je dobrý odborník, ak sa mu podarilo ich rozmnožiť. Chcem len upozorniť na následky naháňačiek vtákov, ktoré môžu skončiť nielen fyzickou ale aj psychickou ujmou ikvakoraka.